História

Postrehy očami Ruda Zdychavského

 

V polovici 50. rokoch 20. storočia sa uvažovalo o pestovaní ryže na Slovensku. Bola vybratá lokalita LEVICE - Dolné Lúky z dôvodu vhodného zdroja vody z kanála Perec.

Boli vybudované ryžoviská kde sa uvažovalo aj o chove rýb po dobu vegetačného obdobia ale zámer po 2 rokoch bol ukončený pre nezdar a nízke výnosy. Začalo sa budovanie rybničnej sústavy cca 100 ha vodnej plochy. Rybničná sústava zahŕňala 7 rybníkov, 4 rybníky ako výťažníky a manipulačný dvor so služobnou bytovkou a skladmi. V areály sa nachádza aj 10 manipulačných sádok. Každá o kapacite 10 ton rýb. Sádky slúžili na prechodné uskladnenie rýb po výlove a následne k vyskladneniu na trh.

 

IMG_3693

Po vzniku štátneho rybárstva národný podnik Stupava bola rybničná sústava pridelená do správy tohto podniku. Dňom 1.5. 1955 bol vymenovaný do funkcie vedúceho strediska p. Rudolf Zdychavský, ktorý vykonával svoju funkciu vedúceho oddelenia až do odchodu do dôchodku v roku 1986. Prvé roky hospodárenia na rybníkoch bolo zamerané na vlastný odchov rýb ako plôdik a násada a následne dochovanie tržnej ryby. Spôsob chovu rýb bol založený na prirodzenej potrave a minimálnom doplnkovom kŕmení. Až doba intenzívneho chovu dochádza k efektívnejšiemu využívaniu vodnej plochý a tým aj vyšším hospodárskym výnosom. Po melioráciách vznikali zavlažovacie nádrže, ktoré slúžili k zavlažovaniu ornej pôdy a k efektívnejšiemu využitiu začalo v týchto nádržiach chov rýb (VN Velký Ďúr, Drženice, Čifáre, T.Lužany, Bajtava, Bíňa).

K stredisku Levice patrila aj farma Kvetná (KEŤ), ktorá obhospodarovala rybníky Ruty, Búč, Mužla.

Levické rybníky boli považované jedny z najúrodnejších z dôvodu dobrej polohy južného Slovenska a s prístupom výdatneho zdroju vody aj počas horúcich mesiacoch. Personálne obsadenie strediska tvorili vedúci a jemu Podriadený (vodič a robotníci). V 60. Rokoch prichádzajú na stredisko pracovať kvalifikovaný rybári absolvovaní rybárskej školy. Boli to mladý chlapi, ktorí tu strávili určitý čas pred nástupom na základnú vojenskú službu s ktorých sa niektorý vrátili a zostali verný svojmu povolaniu. Boli to aj prvý ako p. MÁČAJ I. , KÓŠA L. , BETKA J. , CICHATKSÝ P. , MAZÁN E. ,GELETA J. , SEDLÁK K. a ďalší. Aj v štátnom rybárstve dochádzalo k štrukturálnym zmenám a vznikali závody, strediská, bašty, farmy ale všetko si ponechalo svoju činnosť len pod iným názvom. Po dobu trvania štátneho rybárstva sa dbalo na zveľaďovanie majetku a aby rybníky slúžili svojmu účelu.

Po privatizácii a následnému zániku štátneho rybárstva sa majetok dostáva do rúk privatizérom niektorým úspešných ale aj menej znalým rybárskej činnosti. Aj Levické rybníky mali viac konateľov , ktorí tomu rozumeli a starali sa o výrobu rýb. Vo svojej 70 ročnej histórii zažili dobré časy, ale aj smutné. Rybárske remeslo je láska k povolaniu aj preto že je to práca, ktorá nepozná ročné obdobia. Je to práca v ťažkých podmienkach ako dážď vlhko, blato, zima.

A na záver chcem Levickým rybníkom zaželať aby ešte ďalšie roky slúžili svojmu účelu aby sa ich plody práce zaslúžili o rozvoj rybárstva na Slovensku.

Rudolf Zdychavský ml.
PETROV ZDAR